Vianočné čítanie
Mária Haštová
Stromček
Prišiel rušný predvianočný čas. Maťuška deň čo deň chodí po obchodoch. Vystáva v radoch a prináša domov raz väčšie, inokedy menšie balíčky. Tvári sa tajomne a skrýva ich nevedno kam.
Ja s Ľubom a Dušanou nemáme prečo chodiť po obchodoch. Nemáme za čo kupovať, tajomne sa tváriť a skrývať darčeky.
– A vy čo tak hľadíte ani pripečené citróny? – spytuje sa maťuška jedného dňa.
– Veď aj ty by si tak hľadela, keby si nemala vo vrecku ani fuka, – povie Ľubo.
No mama sa usmieva. A ja na to:
– Primysli si malý darček, väčší a ešte väčší, vydeľ ich tromi a odrátaj jednu. Čo ti zostane? No... Náš darček! – Tak vianočné darčeky vás trápia? Mohla som si to aj domyslieť, však? – vraví maťuška kamarátsky.
– Tak pozrite sa, čo sa mňa týka, nerobte si starosti. Najväčšiu radosť by ste mi urobili, a nielen na Vianoce, keby ste poslúchali, pomáhali a učili sa. To sú pre mňa od vás najkrajšie darčeky, jasné?
– Jasné, – ozveme sa všetci traja uľahčene.
– Veď to nič nie je, – vraví Dušana. – Poslúchať vieme.
– Rozkáž, v čom ťa máme poslúchnuť, čo máme urobiť, a hneď to bude. Úlohy už máme v poriadku, – chlapí sa Ľubo.
– Ja poumývam riad, – ponúka sa Dušana sama od seba.
– To sa mi páči, – kýva maťuška hlavou. – A vy dvaja už dnes nemáte robotu, tak sa môžete umyť a spať. Zajtra budeme upratovať.
Dušana v kuchyni viac tanierov a misiek pobila, ako umyla. Ale je šťastná, že má celkom malý darček pre maťušku za sebou.
Ráno je sobota a ešte k tomu predvianočná. A to značí – fuška. Čistíme obloky, vysávame koberce, vymetáme, umývame, utierame, až sa nám z hlavy kúri.
Dušana si pomýlila utierku na prach s utierkou na topánky a rozotrela čierny krém z utierky po stole. Našťastie sa dá prikryť obrusom.
Ľubo chcel pofŕkať zrkadlo akýmsi čistiacim prostriedkom a vyleštiť ho. Pofŕkal stenu, ale to sa nedá prikryť ničím.
Ja som to zavŕšil tým, že som spodkom vysávača drgol do obloka. Vybil som naraz dve tabuľky. Teraz nám fučí do izby. Sklo sa rozsypalo kade – tade.
Veľké kusy skla sme pozbierali, ale malé nevidieť. Sú v koberci.
– Treba vyniesť koberec von a vyprášiť ho, – povedala Dušana. – Ešte sa dakomu zapichne do päty sklo.
Zvinuli sme koberec, vyvliekli na prašiak a pustili sa do roboty. Búchame, ani čo by sme rúbali drevo. Koberec je už skoro v poriadku. Bum! Bum! Bum!
Odrazu ma Ľubo klepne po prste. Pracháčom. Klepnem aj ja jeho, ale nie po prste. Nech si ten svrček nemyslí, že môže všetko.
Pustili sme sa do naháňačky okolo dvora. Pridali sa i ostatné deti zo susedstva – a na koberec sme celkom zabudli.
Príde klepať koberec akýsi fičúr z dvora. Náš koberec zhodí z prašiaka na zem do akýchsi pilín. Asi nimi niekto čistil koberec. Aj šliape po ňom.
Maťuške sa vidí, že koberec akosi dlho klepeme. Vykukne z balkóna a zbadá, čo sa robí.
– Hej, počujete, kde je koberec?
A je po veselosti. Musíme klepať znova.
Byt sme vyriadili. Do školy už nepôjdeme. Sú prázdniny. Treba urobiť ešte dačo?
– Mohli by ste postaviť stromček, – vraví maťuška, – povešať ozdoby. Veď viete ako. Ja zatiaľ uvarím večeru.
– Kde ho dáme? – spytuje sa Ľubo.
– Pred oblok nie. Tam stál vlani. Radiátor pod oblokom veľmi hreje.
Stromček rýchlo vyschol a celkom sa nachýlil nabok, – spomínam.
– Dajme ho pred balkón. Popod dvere prefukuje čerstvý vzduch.
Nevyschne od tepla, – navrhuje Ľubo.
Postavíme teda strom pred balkón. Je vysoký až po povalu. Vyzerá krásne. Trbliece sa od ozdôb, cukríkov obalených staniolom, od reťazí i strieborných, dlhých vlasov, ktorými sme ho vyzdobili.
Aby sa neskrivil, pripevnil Ľubo vršiak na silonové lanká a prichytil na klinčeky v stene. Zvesil malé obrázky, ktoré na klinčekoch viseli predtým.
Maťuška v kuchyni prestala štrkotať a buchotať, hrmotať a klepotať a volá do izby:
– Môžete pripraviť stôl, večera je hotová.
Chystá taniere a príbory, a tu sa dlaňou plesne po čele.
–Veď ja som dala na balkón kapustnicu! Nezmestila sa mi do chladničky! Uvarila som ju včera večer.
Teraz je kapustnica na balkóne a pred dverami balkóna stromček.
Dvere sa nedajú otvoriť.
– Zostávajú nám iba dve možnosti, – vyratúva Ľubo. – Alebo nebudeme jesť na večeru kapustnicu, alebo odtiahneme stromček o kus ďalej, aby sme mohli otvoriť balkónové dvere.
– Aké by to boli Vianoce bez kapustnice? – strachuje sa Dušana. – Potiahneme stromček.
– Potiahneme, – súhlasíme všetci.
Odhrnuli sme trochu koberec, aby neprekážal, a pustili sme sa do toho. Dušana tlačí podstavec a my dvaja s Ľubom stromček.
– Pomaly, – vraví maťuška, – aby sa nepobili ozdoby.
Pomáha aj ona. Ale podľa mňa viac zavadzia.
Tlačíme, tlačíme, ale stromček sa nehýbe.
– Pôjdem z druhej strany a potiahnem, – radí Ľubo. – Asi sa podstavec zachytil o dlážku.
– Hej, rup! – vravím a všetci sme naraz potisli a Ľubo potiahol. V tej chvíli sa podstavec, ktorý tlačila Dušana, oddelil od stromčeka a rozbehol. A ona s ním cez celú izbu až k stene. Tam pristála a ešte hlavou udrela o múr. Ľubo sa prevrátil horeznačky a stiahol si stromček cez hlavu. Maťuška si iba kľakla na kolená. Ale ja som bol celý pod stromčekom, prikrytý chvojinou ako ružový krík v zime.
Ozdoby zo stromčeka s cingotom a brinkotom popadali na dlážku, na mňa a na Ľuba. A odtrhnutý vršiak zo stromčeka pristál maťuške na hlave. Aj s hviezdou.
Dušana sa zviechala prvá. Na hlave hrča ako päsť a strieborné vlasy zo stromčeka jej splývajú po samú zem.
Maťuška si sňala z hlavy vršiak zo stromčeka aj s hviezdou a začudovane si ich prezerá.
My dvaja s Ľubom sme vstávali ťažšie, lebo stromček je rozložitý i vysoký a riadne ťažký.
– Pánafera, – vraví Ľubo, keď sa oprášil zo zlatých a strieborných črepov, ktoré sa na ňom zachytili, – veď ja som celkom zabudol na tie lanká, ktorými som stromček zaistil. Ale, teda fakt, držali dobre.
Komentáře
Přehled komentářů
pre iwqu: Ďakujeme za povzbudzujúci komentár a prajeme veľa úspechu v r. 2010.
pre kikuš: Ďakujeme i tebe za komentáre, aj keď sa v nich trochu nevyznáme... :) PF 2010
pre webera rtz: Vďaka za prianie a prajeme ti tiež všetko naj v novom roku.
Pre firmy-vianoce
(weber rtz, 24. 12. 2009 14:43)
Veselé Vianoce a do nového roku úspešný vstup a veľa pracovných úspechov.
praje.........
Odpoveď pre denisa
(Andrea-hlavná spolutvoriteľka tohto webu, 7. 1. 2009 19:37)Ahoj Denisa. Sme radi, že si navštívila našu stránku a tešíme sa z toho, že sa ti tu páči.Budeme radi ak sem ešte niekedy prídeš.Príjemný večer ti praje ANDREA
haluz
(denisa, 7. 1. 2009 12:44)
som na tejto stranke prvi raz a je tu uplna haluz. sutu videja,ankety, evrokalkulačka atĎ.
je tu super. ešte sem určiťe pridem
Odpovede
(Andrea-hlavná spolutvoriteľka tohto webu, 2. 1. 2010 14:33)